Kedy už príde dlho očakávaná jar?

Kedy už príde dlho očakávaná jar? /alebo prečo sa už tešíte na prvé jarné lúče/

Za oknom zúrivo fučí vetrisko a určite ani vám sa nechce veriť, že je 2.apríl. Aj keď, apríl je ešte nestály a premenlivý /aspoň kedysi taký bol/. Kalendárne by už mala byť dávno jar, tento rok to pripadlo na 20. marec. Dokonca aj zimný čas sa zmenil na letný. No ani náhodou a vôbec to tak nevyzerá. Všetko je sivé, fádne, bez farby a bez života, akoby príroda ešte spala dlhým zimným spánkom a nechcela sa prebudiť.

Keď sa pôjdete v týchto sviatočných dňoch náhodou prejsť a tajne dúfate, že cestou nájdete a odnesiete si domov kúsok jari /napríklad zlatý dážď/, dúfate márne a zbytočne. Nikde ani stopy po jari a slnečných lúčoch. Dokonca ani žlté hlavičky podbeľa ako prvého posla jari /ak pravdaže nerátame snežienky/ tiež ešte nikde nevykúkajú.

Takýto dlhý nástup jari si možno ani nepamätáte. Píšem to preto, lebo ak ste napríklad vyrastali na Spiši alebo niekde na severovýchode, tak už 8. marca ste si vykračovali s kvietkom v ruke pre pani učiteľku v poltopánočkách. A prišlo vám to úplne prirodzené a ani ste nepremýšľali nad tým, že to môže byť aj inak.

A teraz? Ešte stále nosíte zimné bundy a kabáty a pohľad z okna vás ani trošku neteší. Zhodiť tie ťažoby a ísť len tak naľahko v mikine. To by bola úľava!

Dávno sa už mala zelenať tráva a svietiť podbeľ.

No príroda je nevyspytateľná a žije si svojím vlastným životom. A možno je to tak dobre. O to viac si budete vážiť a vychutnávať si chvíle, keď sa sivé mračná skryjú a vy si plnými dúškami budete vychutnávať teplo prvých opatrných slnečných lúčov . A budete sa tešiť ne prvé jarné prechádzky v mestskom parku a obdivovať ružovú krásu japonských čerešní v jednej z uličiek mesta, ktorá je nimi priam celá obsypaná.

A konečne sa budete nadchýnať nad magickou dúhou, ktorú vyčaruje slnko aj dážď a vleje vám to kúsok optimizmu do žíl.

Tak aj na to sa tešíte a ešte na veľa iných krásnych vecí, ktoré jar so sebou prináša.

Už aby tu bola!